Správanie sa ultrazvuku je veľmi podobné správaniu ľahkých vĺn a mikrovlnových rúry (radar), pretože vykazujú tiež vlastnosti, ako je odraz, lom, interferencia a šírenie v lúči podobnej forme. Vyššie frekvencie umožňujú tvarovanie ultrazvuku do pomerne dobre kolimovaných trámov a dokonca aj ostro zameraných lúčov. Ultrazvukové vlny vykazujú mimoriadne silnú odrazivosť na rozhraniach (povrchy) medzi rôznymi materiálmi (technicky odkazujú na materiály s významne odlišnými akustickými impedanciami). Čím väčší je rozdiel v akustickej impedancii medzi dvoma materiálmi, tým vyššia je odrazivosť na ich rozhraní.


Ultrazvukové vlny sa takmer úplne odrážajú na rozhraní pevného plynu (tj rozhranie pevného plynu). Odrazivosť ultrazvukových vĺn na rozhraní kovových vzduchov je extrémne vysoká a dokonca aj na rozhraní medzi dvoma plochými leštenými kovovými povrchmi pritlačenými pevne k sebe je stále dostatok molekúl vzduchu na vyvolanie silného odrazu. Zvyčajne sa drvivá väčšina energie v ultrazvukovom lúči odráža z rozhrania pevného plynu, zatiaľ čo výrazne menej energie sa odráža od molekulárne viazaných rozhraní tuhých pevných látok (medzi rôznymi tuhými látkami). Vďaka svojim schopnostiam v tvare lúča, vysokej odrazivosti a schopnosti preniknúť opticky nepriehľadné materiály (ako sú kovy), sú ultrazvukové vlny vysoko vhodné na meranie rozmerov tuhých materiálov a na kontrolu ich vnútorných štruktúr, ktoré si vyžadujú kontakt iba s jedným povrchom materiálu.
